Prečo štúdium na univerzite v Česku nepovažujeme za zahraničie v koncepte vzdelávania?
Študovať za hranicami našej krajiny je cieľom mnohých mladých Slovákov. Dôvodov je viac – teoretický model vzdelávania, ktorý rokmi neprešiel žiadnou reformou a je založený na suchom recyklovaní daných informácií, podfinancovanie, ktoré sa prejavuje v nedostatočnom platovom ohodnotení učiteľov, neuspokojúcich internátoch či učebniach, striktné hierarchické postavenie učiteľa vo vzťahu k študentom, neprepojenosť s praxou a budúcim povolaním. Študenti majú záujem o praktickejšie vzdelávanie, o interaktívnejší spôsob výučby orientovaný viac na študenta, o úzku spoluprácu s firemným sektorom a profesionálnymi stážami počas štúdia, lepšie uplatnenie v živote a prestížnejšie umiestnenie v svetových rebríčkoch.
Z novej štúdie Reformný kompas, ktorú predstavil Inštitút finančnej politiky (IFP) vyplýva, že záujem o štúdium za hranicami našej krajiny má až 1/5 všetkých slovenských študentov, v súčasnosti hovoríme o viac ako 32 000 študentoch. Slovákov láka Holandsko, Dánsko, Veľká Británia, ale aj Česko. Vedeli ste, že až takmer polovica všetkých zahraničných študentov v Česku sú Slováci?
Záujem slovenských študentov sa sústredí predovšetkým na štúdium medicíny, práva, ekonomiky a informatiky, ako na humanitné smery. Najnavštevovanejšou vysokou školou je prestížna Karlova univerzita v Prahe, obľúbená je ale aj Masarykova univerzita v Brne, Univerzita Palackého v Olomouci a Vysoká škola ekonomická v Prahe. Prečo štúdium na univerzite v Česku nepovažujeme za zahraničie v koncepte vzdelávania?
ÚROVEŇ ŠKOLSTVA NA SLOVENSKU A V ČESKU
V svetových rebríčkoch sa najlepšie české univerzity pohybujú od 500. miesta (pre porovnanie slovenské vysoké školy sa umiestňujú okolo 1000. + miesta). Britské univerzity sa častokrát pohybujú v prvej 100-200 najlepších na svete. Skvelá Radboud University v holandskom Nijmegene každoročne obsadzuje 100.-150.priečku. Slovenskí študenti môžu študovať v slovenčine, dokonca písať záverečné práce. Čo sa však stane s úrovňou angličtiny, keď ju prestaneš praktizovať? Na českej univerzite už nebudeš mať hodiny angličtiny či konverzácie. Budeš sa učiť odbornú terminológiu po česky alebo slovensky. Angličtina pôjde do úzadia a všetko úsilie, ktoré si vynaložil počas štúdia na strednej školy, kde si musel maturovať na B2 až C1 úroveň, môže vyjsť navnivoč. Naopak, štúdiom v zahraničí sa naučíš plynule prezentovať v angličtine, písať zadania, záverečné práce, či komunikovať bez rozmýšľania.
Striktná hierarchia na českých univerzitách je niečo, čo stále pretrváva – možno menej ako na Slovensku, ale vieš si predstaviť ísť na pivo s tvojim učiteľom? Odpoveď na email od študenta o 23:00, ochotu poradiť ti s hocijakou otázkou, priateľský, rovnocenný a otvorený prístup? Na univerzitách vo Veľkej Británii, Holandsku či Dánsku to nie je nič neobvyklé. Učitelia vidia potencionál študentov, pýtajú sa na ich vlastný názor, „challengujú“ ich, aby im oponovali a vecne argumentovali. To všetko posilňuje sebadôveru študenta, rozvoj kritického myslenia a schopnosť vyjadriť svoj vlastný názor.
Multikultúrny charakter zahraničných univerzít je nepopierateľný. Holandské vysoké školy prijali v akademickom roku 2022/2023 takmer 123 0000 medzinárodných študentov. Takmer každý piaty študent v Holandsku je medzinárodný študent. Nemci, Briti, Ukrajinci, Španieli, Rumuni, Belgičania, či študenti mimo Európy. Mix študentov prispieva k správnej kultúrnej výmene a otvára mysle a srdcia študentom, ktorí opustia svoju komfortnú zónu a chcú spoznať nové kultúry. Takýmto spôsobom si študenti vytvoria kamarátstva v Taliansku, na Malte či v Číne. Letná dovolenka ťa takto môže vyjsť na pár eur, ak sa skamarátiš s Grékom, ktorý býva pri mori a dovolí ti u seba prespať počas letných prázdnin. Vytvoríš si bohatý network kamarátov a vďaka tomu precestuješ svet za babku. Navyše, stáva sa z teba rozhľadený človek, ktorý akceptuje odlišné kultúry a rozdiely, meníš seba a pomáhaš vytvárať spoločnosť lepšiu pre všetkých. České programy ponúkajú štúdium výlučne Čechom, Slovákov, poprípade Ukrajincom či Poliakom, ktorí sa dokážu naučiť češtinu. Mentalita a kultúra z Košíc do Prahy sa diametrálne od seba nelíši. Tento multikultúrny benefit sa štúdiom v Česku stráca.
PRAKTICKÉ ŠTÚDIUM V ZAHRANIČÍ
Prepojenosť s odbornými firmami, študentské stáže ako súčasť štúdia a silné prepojenie na prax je veľmi cenné. Napríklad v Dánsku, Belgicku, Fínsku či Holandsku existujú dva typy univerzít – vedecké univerzity, ktoré sa viac sústredia na akademickú stránku a majú silnú vedeckú činnosť. Praktické univerzity (university of applied sciences/colleges/academies) sa sústredia viac na prax. Riešia sa reálne prípady v spolupráci s reálnymi firmami a študentská stáž je bežnou súčasťou štúdia. Tieto univerzity vedia, že študenti sa musia naučiť aplikovať teóriu do praxe a tak na to vyčlenia 1 či 2 semestre. Je na študentovi, aby si našiel takú firmu, ktorá spĺňa jeho požiadavky, či v domovskej krajine, alebo pokojne aj v inej (dokonca aj doma na Slovensku). Ak si ju študent nenájde sám, univerzita má portfólio firiem, s ktorými spolupracuje a kde študentov dokáže umiestniť. Je na šikovnosti študentov, či získa dokonca aj platenú stáž.
Na našej dánskej partnerskej univerzite SDU majú dokonca študenti garantovanú prácu po ukončení bakalárskeho štúdia s nástupným platom až 5.000 eur v jednej z miestnych firiem, ak sa naučia po dánsky na úroveň B1, v minulosti s nejakou dánskou firmou už spolupracovali na projekte a po štúdiu si prácu nenašli sami. To však nebýva problém, keďže študenti úzko spolupracujú s miestnymi firmami na reálnych projektoch počas štúdia a tak už v 1. alebo 2.ročníku študenti popri štúdiu pracujú v odbore. Študentská stáž je skvelá brána do reálneho sveta práce, ktorá nastane po doštudovaní. Mnoho študentov tak plynule prechádza do pracovného prostredia po tom, čo sa vo firme osvedčili. Navyše vo väčších mestách budeš mať možnosť uchádzať sa o stáž v nadnárodných organizáciách ako NATO, Európska Únia alebo Európsky Parlament. Študenti Medzinárodného práva v holandskom meste Hague majú školský výlet do Bruselu, Európskeho parlamentu či Medzinárodného súdneho dvoru. V Londýne môžeš pracovať a nazbierať skúsenosti v tých najlepších svetových firmách, okúsiť londýnsku burzu či stať sa súčasťou perspektívnych startupov a naučiť sa široké spektrum znalostí v úzkom kruhu kolegov. V dánskej Kodani sa môžeš prostredníctvom stáže dostať do OSN a vydláždiť si cestu do Big Apple (Once you make it in New York, you make it anywhere).
Takéto skúsenosti nesmierne obohatia tvoj životopis a doslova ti otvoria dvere do sveta! Univerzity v Anglicku či Švédsku majú oveľa lepší cvenk, a ak chceš nazbierať skúsenosti v zahraničí, budú viac známe ako české či slovenské univerzity a tvoje vzdelanie v očiach zamestnávateľa bude mať väčší kredit.
Navyše, pri mnohých študijných programov ako International Business, European Studies a iných, si študenti musia zvoliť ďalší cudzí jazyk -nemčina, francúzština, španielčina, taliančina, holandčina. Za 3-4 roky tak študenti končia s diplom a plynulou znalosťou dvoch cudzích jazykov na úrovni C1. Taktiež niektoré české (avšak hlavne slovenské) univerzity majú slabú zahraničnú spoluprácu s inými univerzitami po svete. Holandské či britské univerzity majú portfólio 100+ partnerských univerzít, kde študenti vedia vycestovať na zahraničný študijný pobyt financovaný programom Erasmus. Selekcia je častokrát nesmierne bohatá.
Na zahraničných univerzitách ťa nebudú vyučovať len docenti, ktorý nedávno skončili školu. Bude ťa učiť vyhorený manažér skvelej firmy, ktorý po rokoch prišiel odovzdať svoje know-how študentom do akademického prostredia. Prostredníctvom teórie ti títo praktici vysvetľujú danú problematiku na reálnych prípadoch, s ktorými sa môžeš stretnúť v práci. Praktické úlohy, skupinové práce, rozvoj kritického myslenia a kreatívy – to nie sú len prázdne slová, zažiješ reformovaný systém vzdelávania, ktorý ti dá do života viac ako suché memorovanie poučiek.
NEVZDÁVAJ TO, MOŽNOSTÍ JE VŽDY VEĽA!
Možnosti brigád sú v zahraničí nevyčerpateľné. Samozrejme, životné náklady v Dánsku, Anglicku či Holandsku sú oveľa vyššie ako v Česku, ale vyššie sú aj študentské platy. V Holandsku je priemerná hodinová sadzba 10,60 eur na hodinu, v Dánsku 15 eur na hodinu a v Anglicku £10 na hodinu. Ak pracuješ v službách, pripočítaj si k tomu bohaté sprepitné. Dánsko a Holandsko má k tomu aj bohaté granty pre pracujúcich študentov, o ktorých sa dozvieš viac v našom blogu. Väčšie náklady na život znamenajú však vyššie zárobky a častokrát študentom v pomere ostane viac peňazí ako v Česku.
